Stretávka po 32 rokoch...

Blízke stretnutie tretieho druhu máme za sebou...
Za ten dlhý čas, čo sme sa nevideli, sme zažili veľa osobnej radosti, štastia, úspechov, ale bol tam aj smútok, bolesť, trápenie, prehry a pády. Prirodzene, nie všetkým sa darilo rovnako dobre. Niektorí sa zo svojimi osobnými skúsenosťami zdvôverili, niektorí ich nosia vo svojom vnútri.

Pre mňa osobne to bolo veľmi príjemné stretnutie s množstvom príjemných prekvapení. Medzi najväčšie patrí promptný príchod Ivany Filovej z Linzu, hoci sa o stretnutí dozvedela iba pár hodín pred tým a samozrejme veľký návrat strateného syna Doda Pintéra, ktorý sa stratil pred tridsiatimi rokmi a teraz prišiel priamo z Madridu. Ale osobne som sa potešil aj Brekanovej účasti a samozrejme, že sa zúčastnili aj pani učiteľky.
Úprimne ľutujem zaneprázdnených "uspešných" spolužiakov, ktorí ešte neprišli na to, že občas treba aj spomaliť, zastaviť sa a obzrieť sa späť. Aj ten najväčší strom vyrástol len z maličkého semienka a bez koreňov, ktoré má hlboko v zemi by na modré nebo nikdy nehľadel.

Moja osobná vďaka patrí Ďurimu N., že prišiel s týmto nápadom a pomohol mi v jeho úspešnej realizácii.
Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí si našli v uponáhľanej dobe čas a prišli.
Stretnutie možeme v budúcnosti zopakovať trebárs po ďalších piatich alebo desiatich rokoch. Alebo, v prípade záujmu, z toho môžeme urobiť aj tradíciu a stretávať sa každý rok v prvú júnovú sobotu.
Dvere máte otvorené a záleží len na Vás - svoj život máte predsa vo svojich rukách.

Dalibor Vyhnálik